Pāli Dictionary
general
光耀的;發光的;燦爛的(亦作光音天等一類天神的通稱)
radiant; lustrous; luminous; (as epithet) belonging to a class of luminous devas
MN 41
ākaṅkheyya ce, gahapatayo, dhammacārī samacārī, aho vat'āhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā ābhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyyan'ti, ṭhānaṃ kho pan'etaṃ vijjati, yaṃ so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā ābhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya.
general
光;光輝;光芒
radiance; splendour; light; lustre
MN 43
telappadīpassa jhāyato acciṃ paṭicca ābhā paññāyati
SN 56.46
atthi, bhikkhave, lok'antarikā aghā asaṃvutā andhakārā andhakāratimisā, yattham'imesaṃ candimasūriyānaṃ evaṃmah'iddhikānaṃ evaṃ mah'ānubhāvānaṃ ābhāya n'ānubhontī'ti.
cosmology
光天;諸光明天眾的統稱(含少光天、無量光天、光音天)
the Radiant gods; devas of the Ābhā class (including the parittābhā and appamāṇābhā)
MN 41
ābhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyyan
general
發光;照耀;放光
shines; radiates; glows; shines forth
Dhp 387
divā tapati ādicco, rattim'ābhāti candimā, sannaddho khattiyo tapati, jhāyī tapati brāhmaṇo, atha sabbam'ahorattiṃ, buddho tapati tejasā.
SN 1.26
cattāro loke pajjotā, pañcam'ettha na vijjati, divā tapati ādicco, rattim'ābhāti candimā.
Found an error in the dictionary?