Pāli Dictionary

ācariya

āprefixcarrootiyasuffix

Part of speech

noun · masculine

Root

car1कृत्य; व्यवहार करना

Synonyms


general

  • आचार्य; शिक्षक; गुरु

  • teacher; master; instructor (in knowledge, conduct or a craft); authority

  • MN 26

    āḷāro kālāmo ācariyo me samāno attano antevāsiṃ maṃ samānaṃ attanā samasamaṃ ṭhapesi

  • DN 31

    antevāsinā dakkhiṇā disā ācariyā paccupaṭṭhātabbā

  • SN 47.19

    evaṃ, ācariyāti kho, bhikkhave, medakathālikā antevāsī

  • DN 25

    siyā kho pana te, nigrodha, evam'assa, antevāsikamyatā no samaṇo gotamo evam'āhā'ti. na kho pan'etaṃ, nigrodha, evaṃ daṭṭhabbaṃ. yo eva vo ācariyo, so eva vo ācariyo hotu.

  • AN 2.1-10

    ime kho, bhikkhave, dve sukkā dhammā lokaṃ na pāleyyuṃ, na'y'idha paññāyetha mātā'ti vā mātucchā'ti vā mātulānī'ti vā ācariyabhariyā'ti vā garūnaṃ dārā'ti vā.

monastic

  • (संघ) आचार्य; जिसके आश्रय में भिक्षु रहकर आचार और धर्म सीखता है (उपाध्याय से भिन्न)

  • (monastic) ācariya; teacher under whom a bhikkhu trains and lives in dependence; instructor in conduct and Dhamma (paired with the upajjhāya, preceptor)

approximate

Compound structure

analyses: 1

nacāriyā
  1. na

    नहीं; न (निषेधवाचक निपात)

  2. cāriyācārī

    (समास में) आचरण करने वाला; रहने वाला

Found an error in the dictionary?