Pāli Dictionary
general
師;先生;教師;(学芸を授ける)師匠
teacher; master; instructor (in knowledge, conduct or a craft); authority
MN 26
āḷāro kālāmo ācariyo me samāno attano antevāsiṃ maṃ samānaṃ attanā samasamaṃ ṭhapesi
DN 31
antevāsinā dakkhiṇā disā ācariyā paccupaṭṭhātabbā
SN 47.19
evaṃ, ācariyāti kho, bhikkhave, medakathālikā antevāsī
DN 25
siyā kho pana te, nigrodha, evam'assa, antevāsikamyatā no samaṇo gotamo evam'āhā'ti. na kho pan'etaṃ, nigrodha, evaṃ daṭṭhabbaṃ. yo eva vo ācariyo, so eva vo ācariyo hotu.
AN 2.1-10
ime kho, bhikkhave, dve sukkā dhammā lokaṃ na pāleyyuṃ, na'y'idha paññāyetha mātā'ti vā mātucchā'ti vā mātulānī'ti vā ācariyabhariyā'ti vā garūnaṃ dārā'ti vā.
monastic
(僧団)阿闍梨(あじゃり);比丘を正行と法に導き、依止を受ける師(和尚 upajjhāya と並ぶ)
(monastic) ācariya; teacher under whom a bhikkhu trains and lives in dependence; instructor in conduct and Dhamma (paired with the upajjhāya, preceptor)
Found an error in the dictionary?