Pāli Dictionary

bandhu1

bandhrootusuffix

Part of speech

noun · masculine

Root

bandh1묶다

Synonyms


general

  • 친척, 친족

  • relative; kinsman; relation

  • AN 10.48

    kammassako'mhi kammadāy'ādo kammayoni kammabandhu kammapaṭisaraṇo, yaṃ kammaṃ karissāmi kalyāṇaṃ vā pāpakaṃ vā tassa dāy'ādo bhavissāmī'ti pabbajitena abhiṇhaṃ paccavekkhitabbaṃ

  • Snp 4.1

    khettaṃ vatthuṃ hiraññaṃ vā, gav'assaṃ dāsaporisaṃ, thiyo bandhū puthu kāme, yo naro anugijjhati.

cosmology

  • 신, 창조주 (시적 표현)

  • God; Creator (poetic epithet, as the one who binds/holds all together)

  • MN 50

    evam'ev'ime muṇḍakā samaṇakā ibbhā kiṇhā bandhupād'āpaccā, jhāyino'smā jhāyino'smā'ti pattakkhandhā adhomukhā madhurakajātā jhāyanti pajjhāyanti nijjhāyanti apajjhāyanti.

bandhu2

bandhrootusuffix

Part of speech

adjective


general

  • 묶인, 관련된, 연관된

  • bound to; connected with; concerned with; associated with; related to

  • Snp 4.13

    na brāhmaṇo kappam'upeti saṅkhā, na diṭṭhisārī na'pi ñāṇabandhu, ñatvā ca so sammutiyo puthujjā, upekkhatī uggahaṇanti m'aññe.

Found an error in the dictionary?