Pāli Dictionary

dussīla

durprefixsīlrootasuffix

Part of speech

adjective

Root

sīl1conduct soi-même; practise

Synonyms


ethics

  • immoral; sans vertu; de mauvais caractère; vicieux

  • unprincipled; immoral; of bad character; void of morality

  • Dhp 110

    yo ca vassasataṃ jīve, dussīlo asamāhito, ek'āhaṃ jīvitaṃ seyyo, sīlavantassa jhāyino.

  • Dhp 320

    ahaṃ nāgo'va saṅgāme, cāpato patitaṃ saraṃ, ativākyaṃ titikkhissaṃ, dussīlo hi bahujjano.

  • (comme nom) personne immorale; individu sans vertu; (nt) conduite immorale

  • (as noun) an immoral person; one of bad behaviour; (nt) unprincipled behaviour

  • DN 16

    idha, gahapatayo, dussīlo sīlavipanno pamād'ādhikaraṇaṃ mahatiṃ bhogajāniṃ nigacchati. ayaṃ paṭhamo ādīnavo dussīlassa sīlavipattiyā.

  • Ud 8.6

    katame pañca? idha, gahapatayo, dussīlo sīlavipanno pamād'ādhikaraṇaṃ mahatiṃ bhogajāniṃ nigacchati. ayaṃ paṭhamo ādīnavo dussīlassa sīlavipattiyā.

approximate

Compound structure

analyses: 1

dusilā
  1. du

    (préfixe) mauvais, difficile, erroné

  2. silā

    pierre; roche

Found an error in the dictionary?