Pāli Dictionary
maṇi1
general
แก้วมณี; รัตนะ; เพชรพลอย
jewel; gem; precious stone
SN 42.10
nikkhittamaṇisuvaṇṇā samaṇā sakyaputtiyā
Dhp 161
attanā hi kataṃ pāpaṃ, attajaṃ attasambhavaṃ, abhimatthati dummedhaṃ, vajiraṃ'v'asmamayaṃ maṇiṃ.
หิน; หินผลึก
stone; rock; crystal (a large smooth stone)
SN 4.2
seyyathāpi nāma mahāariṭṭhako maṇi, evamassa sīsaṃ hoti
maṇi2
Part of speech
noun · masculine
cosmology
มณิ; หัวหน้ายักษ์ตนหนึ่ง (ในอาฏานาฏิยสูตร)
Maṇi, a yakkha chief (invoked for protection in the Āṭānāṭiya discourse)
DN 32
dadhimukho maṇi māṇivaro dīgho, atho serīsako saha
Part of speech
adjective
Root
man3คิด
mind
ผู้มีความหยิ่ง, มีมานะ
proud; conceited; one who thinks too highly of oneself
Dhp 63
yo bālo maññati bālyaṃ, paṇḍito vā'pi tena so, bālo ca paṇḍitamānī, sa ve bālo'ti vuccati.
Snp 4.12
atisāradiṭṭhiyā'va so samatto, mānena matto paripuṇṇamānī, sayam'eva sāmaṃ manas'ābhisitto, diṭṭhī hi sā tassa tathā samattā.
ผู้คิด, ผู้จินตนาการ
imagining; thinking; conceiving (oneself or something to be)
Snp 3.12
anattani attamāniṃ, passa lokaṃ sadevakaṃ, niviṭṭhaṃ nāmarūpasmiṃ, idaṃ saccan'ti maññati.
Found an error in the dictionary?