Pāli Dictionary
Part of speech
noun · masculine
Root
vaj1ไปต่อ
monastic
การบรรพชาเป็นนักบวชเร่ร่อน, การจาริกแสวงบุญ
homeless wandering (spiritual) life; the spiritual journey of a wanderer
MN 94
ambho samaṇa, n'atthi dhammiko paribbajo. evaṃ me ettha hoti.
monastic
ปริพาชก; นักบวชผู้เร่ร่อนแสวงหาสัจธรรม
homeless spiritual seeker; wandering ascetic (= paribbājaka)
Dhp 313
kayirā ce kayirāth'enaṃ, daḷham'enaṃ parakkame, sithilo hi paribbājo, bhiyyo ākirate rajaṃ.
Snp 1.7
yo buddhaṃ paribhāsati, atha vā tassa sāvakaṃ, paribbājaṃ gahaṭṭhaṃ vā, taṃ jaññā vasalo iti.
monastic
จาริกไป; ท่องเที่ยวไป; ใช้ชีวิตแบบนักบวชไร้เหย้าเรือน
wanders around; roams about; lives one’s life; lives the life of a homeless renunciant
Dhp 346
etaṃ daḷhaṃ bandhanam'āhu dhīrā, ohārinaṃ sithilaṃ duppamuñcaṃ, etam'pi chetvāna paribbajanti, anapekkhino kāmasukhaṃ pahāya.
Snp 5.2
kāmesu n'ābhigijjheyya, manas'ānāvilo siyā, kusalo sabbadhammānaṃ, sato bhikkhu paribbaje'ti.
general
หลบหนี; หนีไป; ละทิ้ง
runs away; flees; abandons
Found an error in the dictionary?