Pāli Dictionary

sākhā

Part of speech

noun · feminine


general

  • 樹枝;(引申)山的支脈

  • a branch (of a tree); also a spur of a hill

  • SN 12.61

    seyyathā'pi bhikkhave makkaṭo araññe pavane caramāno sākhaṃ gaṇhati taṃ muñcitvā aññaṃ gaṇhati taṃ muñcitvā aññaṃ gaṇhati

  • Snp 4.4

    purimaṃ pahāya aparaṃ sitāse, ej'ānugā te na taranti saṅgaṃ, te uggahāyanti nirassajanti, kapī'va sākhaṃ pamuñcaṃ gahāyaṃ.

  • 支流;小溪

  • a rivulet; creek; branch stream

  • SN 12.23

    pabbatakandarapadarasākhāparipūrā kusobbhe paripūrenti, kusobbhā paripūrā mahāsobbhe paripūrenti, mahāsobbhā paripūrā, kunnadiyo paripūrenti, kunnadiyo paripūrā mahānadiyo paripūrenti, mahānadiyo paripūrā mahāsamuddaṃ paripūrenti

sakha

approximate

sakhastem

Part of speech

noun · masculine

Synonyms


general

  • 朋友;同伴

  • a friend; a companion

  • Iti 76

    sevamāno sevamānaṃ, samphuṭṭho samphusaṃ paraṃ, saro diddho kalāpaṃ'va, alittam'upalimpati. upalepabhayā dhīro, n'eva pāpasakhā siyā.

  • SN 1.50

    virato methunā dhammā, brahmacārī nirāmiso, ahuvā te sagāmeyyo, ahuvā te pure sakhā.

Found an error in the dictionary?