Pāli Dictionary
sikhā
general
尖端;顶端;边缘
a point, tip, edge; the topmost part of something
AN 8.11
yo nu kho tesaṃ kukkuṭacchāpakānaṃ paṭhamataraṃ pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjeyya
SN 20.2
atha kho bhagavā parittaṃ nakhasikhāyaṃ paṃsuṃ āropetvā bhikkhū āmantesi.
(鸟的)冠毛;(头发的)髻
a crest (of a bird, esp. a peacock); a top-knot of hair
火焰;火舌
a flame, tongue of fire
DN 20
ath'āguṃ sahabhū devā, jalam'aggisikhā'r'iva, ariṭṭhakā ca rojā ca, umāpupphanibhāsino.
Found an error in the dictionary?