Pāli Dictionary
doctrine
कारणहीन; प्रत्ययरहित; बिना हेतु के; (संज्ञा) अहेतु; कारण नहीं
without a cause; unconditioned; without supporting condition; (as noun) not a cause; no cause
DN 9
evaṃ vutte kathaṃ nu kho, bho, abhisaññānirodho hotī'ti? tatr'ekacce evam'āhaṃsu, ahetū appaccayā purisassa saññā uppajjanti'pi nirujjhanti'pi. yasmiṃ samaye uppajjanti, saññī tasmiṃ samaye hoti.
SN 46.56
n'atthi hetu, n'atthi paccayo ñāṇāya dassanāya. ahetu, appaccayo ñāṇaṃ dassanaṃ hotī'ti. idha bhagavā kim'āhā'ti?
mind
असंतोष; अवसाद; रुष्टता; नाराज़गी
discontent; dejection; sulkiness; indignation; bitterness
AN 3.27
idha, bhikkhave, ekacco puggalo kodhano hoti upāyāsabahulo, appam'pi vutto samāno abhisajjati kuppati byāpajjati patitthīyati, kopañ'ca dosañ'ca appaccayañ'ca pātukaroti.
MN 5
ṭhānaṃ kho pan'etaṃ, āvuso, vijjati yaṃ taṃ bhikkhuṃ bhikkhū jāneyyuṃ, āpattiṃ āpanno'ti. jānanti maṃ bhikkhū āpattiṃ āpanno'ti, iti so kupito hoti appatīto. yo c'eva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo, ubhayam'etaṃ aṅgaṇaṃ.
Part of speech
noun · masculine
general
(व्याकरण) प्रत्यय -a-; भू गण के क्रियापदों का विकरण
(grammar) the suffix -a-; conjugational sign of the bhū group verbs
doctrine
बिना किसी कारण के; किसी हेतु पर निर्भर न रहते हुए
without a cause; not dependent on any cause; uncaused
Found an error in the dictionary?