Pāli Dictionary

manta1

mantrootasuffix

via inflected form mante · accusative plural / locative singular / vocative singular

Part of speech

noun · masculine

Root

mant8ที่ปรึกษา; เชิญ


doctrine

  • พระเวท; คัมภีร์; บทสวดศักดิ์สิทธิ์

  • Veda; sacred hymn; scripture; divine chant

  • Dhp 241

    asajjhāyamalā mantā, anuṭṭhānamalā gharā, malaṃ vaṇṇassa kosajjaṃ, pamādo rakkhato malaṃ.

  • SN 46.55

    ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo yen'ekadā dīgharattaṃ sajjhāyakatā'pi mantā nappaṭibhanti, pag'eva asajjhāyakatā?

general

  • มนต์; มนตร์; คาถา; เครื่องราง

  • charm; spell; incantation; mantra

  • การปรึกษา; กลยุทธ์; แผนการ; การทูต

  • counsel; strategy; diplomacy; plan; consultation

  • SN 3.25

    santi kho pana, bhante, imasmiṃ rājakule mantino mah'āmattā, ye pahonti āgate paccatthike mantehi bhedayituṃ. tesam'pi, bhante, mantayuddhānaṃ n'atthi gati n'atthi visayo adhivattamāne jarāmaraṇe.

mind

  • ปัญญา; ความเข้าใจ; ความฉลาด

  • wisdom; understanding; intelligence

  • Thag 1.2

    upasanto uparato, mantabhāṇī anuddhato, dhunāti pāpake dhamme, dumapattaṃ'va māluto'ti.

manteti

mantestemtisuffix

via inflected form mante · 1st person·imperative·reflexive singular / 3rd person·optative singular / 2nd person·optative singular / 1st person·optative singular

Part of speech

verb

Synonyms


general

  • ให้คำปรึกษา; ปรึกษาหารือ; พิจารณาร่วมกัน

  • advises; consults; deliberates or confers with

  • AN 3.67

    aññāt'atthaṃ pasād'atthaṃ, sataṃ ve hoti mantanā, evaṃ kho ariyā mantenti, esā ariyāna mantanā, etadaññāya medhāvī, na samusseyya mantaye'ti.

  • MN 56

    sace kho tvaṃ, gahapati, sacce patiṭṭhāya manteyyāsi siyā no ettha kathāsallāpo'ti. sacce ahaṃ, bhante, patiṭṭhāya mantessāmi, hotu no ettha kathāsallāpo'ti.

  • พิจารณา; คิดทบทวน; มีความเห็นว่า

  • considers; thinks over; is of the opinion

  • พูดคุย; สนทนา

  • chats; talks; converses

  • SN 9.8

    nadītīresu saṇṭhāne, sabhāsu rathiyāsu ca, janā saṅgamma mantenti, mañ'ca tañ'ca kim'antaran'ti.

manta2

via inflected form mante · accusative plural / locative singular / vocative singular

Part of speech

adjective


general

  • (ไวยากรณ์) ลงท้ายด้วยตัวอักษร ‘m’

  • (grammar) ending with the letter ‘m’

mantar

manroottarsuffix

via inflected form mante · vocative singular

Part of speech

noun · masculine

Root

man3คิด


mind

  • นักคิด; ผู้รู้; ปราชญ์; ผู้จินตนาการ

  • thinker; knower; wise man; one who imagines or conceives

  • AN 6.61

    yo ubho'nte viditvāna, majjhe mantā na lippati, taṃ brūmi mahāpuriso'ti, so'dha sibbinim'accagā'ti.

  • Snp 4.14

    mūlaṃ papañcasaṅkhāya, mantā asmī'ti sabbam'uparundhe, yā kāci taṇhā ajjhattaṃ, tāsaṃ vinayā sadā sato sikkhe.

Found an error in the dictionary?