Pāli Dictionary

sahita

saṃprefixdhārootitasuffix

Part of speech

adjective

Root

dhā1สถานที่; สนับสนุน

Synonyms

Antonyms


general

  • ที่รวมกัน; ที่เป็นมิตรกัน; กลมเกลียวกัน

  • united; on friendly terms; in harmony (with)

  • DN 16

    sabb'eva bhonto sahitā samaggā, sammodamānā karomaṭṭhabhāge, vitthārikā hontu disāsu thūpā, bahū janā cakkhumato pasannāti.

  • AN 10.176

    iti bhinnānaṃ vā sandhātā sahitānaṃ vā anuppadātā samagg'ārāmo samaggarato samagganandī samaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā hoti

  • ที่ประกอบด้วย; ที่เชื่อมต่อกับ; ที่ติดอยู่กับ

  • accompanied by; joined with; connected, attached (to)

  • MN 130

    tassa kho pana, bhikkhave, mahānirayassa samanantarā sahitam'eva mahanto gūthanirayo. so tattha patati.

  • ที่สอดคล้องกัน; ที่มีเหตุผลต่อเนื่อง; ตรงประเด็น (คำพูด)

  • consistent; coherent; sensible, to the point (of speech or reasoning)

  • SN 56.9

    micchāpaṭipanno tvam'asi, aham'asmi sammāpaṭipanno. sahitaṃ me, asahitaṃ te. purevacanīyaṃ pacchā avaca, pacchāvacanīyaṃ pure avaca. adhiciṇṇaṃ te viparāvattaṃ. āropito te vādo, cara vādappamokkhāya. niggahito'si, nibbeṭhehi vā sace pahosī'ti.

  • ที่กดอัดเข้าด้วยกัน; หนาแน่น, ทึบ (เช่น ใบไม้)

  • pressed together, cleaving together; dense, thick, close-packed (e.g. of foliage)

  • Thig 13.1

    pīnavaṭṭasahit'uggatā ubho, sobhare su thanakā pure mama, thevikī'va lambanti n'odakā, saccavādivacanaṃ anaññathā.

  • ไม้สีไฟ; ท่อนไม้ที่ใช้เสียดสีเพื่อจุดไฟ

  • a fire-stick; a piece of wood used (with a drill) to kindle fire by friction

doctrine

  • คัมภีร์; พระธรรมคำสอน (ใช้เป็นชื่อเรียกพระไตรปิฎก)

  • scripture; sacred text (esp. used as a name for the Tipiṭaka)

  • Dhp 19

    bahum'pi ce sahitaṃ bhāsamāno, na takkaro hoti naro pamatto, gopo'va gāvo gaṇayaṃ paresaṃ, na bhāgavā sāmaññassa hoti.

  • Dhp 20

    appam'pi ce sahitaṃ bhāsamāno, dhammassa hoti anudhammacārī, rāgañ'ca dosañ'ca pahāya mohaṃ, sammappajāno suvimuttacitto, anupādiyāno idha vā huraṃ vā, sa bhāgavā sāmaññassa hoti.

sahitar

sahatiroottarsuffix

via inflected form sahitā · nominative singular / vocative singular

Part of speech

noun · masculine


general

  • ผู้อดทน, ผู้อดกลั้น

  • one who endures

Found an error in the dictionary?