Pāli Dictionary
sakka1
sakkastem
Part of speech
noun
general
ท้าวสักกะ; พระอินทร์ (จอมเทพชั้นดาวดึงส์)
Sakka, the king of the devas (ruler of Tāvatiṃsa; the Buddhist Indra)
SN 11.23
addasā kho, bhikkhave, vepacitti asur'indo sakkaṃ devānam'indaṃ dūrato'va āgacchantaṃ. disvāna sakkaṃ devānam'indaṃ etadavoca, tikiccha maṃ devānam'indā'ti
Thag 20.1
yo vejayantapāsāde, sakkaṃ so paripucchati, api āvuso jānāsi, taṇhakkhayavimuttiyo, tassa sakko viyākāsi, pañhaṃ puṭṭho yathātathaṃ.
ชาวศากยะ; คนในตระกูลสักกะ
a Sakyan; a man of the Sākya (Sākiya) clan
Snp 5.16
dv'āhaṃ sakkaṃ apucchissaṃ, na me byākāsi cakkhumā, yāvatatiyañ'ca dev'īsi, byākarotī'ti me sutaṃ.
Snp 5.7
eko ahaṃ sakka mahantam'oghaṃ, anissito no visahāmi tārituṃ, ārammaṇaṃ brūhi samantacakkhu, yaṃ nissito ogham'imaṃ tareyyaṃ.
sakka2
sakroot
general
อาจ; เป็นไปได้; สามารถ
able; possible; capable
Kp 9
karaṇīyam'atthakusalena, yantaṃ santaṃ padaṃ abhisamecca, sakko ujū ca sūjū ca, suvaco c'assa mudu anatimānī.
MN 56
isisattamassa akuhassa, tevijjassa brahmapattassa, nhātakassa padakassa, passaddhassa viditavedassa, purin'dadassa sakkassa, bhagavato tassa sāvako'ham'asmi.
Part of speech
indeclinable
Root
sak4สามารถ; มีพลัง
general
เป็นไปได้; สามารถ; อาจเป็นไปได้
it is possible; one is able (to)
general
สามารถ; อาจ (ทำ)
is able (to); can; is capable (of doing)
MN 49
atha kho, bhikkhave, bako brahmā antaradhāyissāmi samaṇassa gotamassa, antaradhāyissāmi samaṇassa gotamassā'ti n'eva'ssu me sakkoti antaradhāyituṃ
AN 9.35
so na sakkoti vitakkavicārānaṃ vūpasamā… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharituṃ.
Encyclopedia
4 entries
Sakka
Personราชาแห่งเทวดาผู้ปกครองสวรรค์ชั้นดาวดึงส์ มีอีกหลายพระนาม ได้แก่ มฆวา ปุรินททะ วาสวะ สหัสสักขะ และสุชัมบดี และพราหมณ์เรียกขานว่าโกสิยะ
The king of the devas ruling over Tāvatiṃsa heaven, also known as Maghavā, Purindada, Vāsava, Sahassakkha, and Sujampati, and addressed by brahmins as Kosiya.
Sakka2
Personยักษ์ตนหนึ่งซึ่งกล่าวถึงในพระสูตรที่มีชื่อเดียวกัน
A yakkha discussed in a discourse of the same name.
Sakka3
Otherรูปแบบทางเลือกของชื่อศากยะ วงศ์ตระกูลของพระพุทธเจ้า
An alternative form of the name Sākyā, the clan of the Buddha.
ตระกูลแห่งอินเดียตอนเหนือที่พระพุทธเจ้าทรงถือกำเนิดสังกัด มีศูนย์กลางที่นครกบิลพัสดุ์ มีชื่อเสียงในเรื่องความหยิ่งทะนงจนกระทั่งพระพุทธเจ้าทรงปราบด้วยการแสดงอิทธิปาฏิหาริย์ในการเสด็จเยือนบ้านเกิดครั้งแรกหลังการตรัสรู้
The clan of northern India to which the Buddha belonged by birth, centred on the capital Kapilavatthu, known for its pride until the Buddha subdued it with a display of supernatural power on his first visit home after his Enlightenment.
Found an error in the dictionary?