Pāli Dictionary
general
臥;躺;休息;睡眠
lying down; resting; sleeping
MN 62
yaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ vāyo vāyogataṃ upādinnaṃ, seyyath'idaṃ, uddhaṅ'gamā vātā, adhogamā vātā, kucchisayā vātā, koṭṭhāsayā vātā, aṅgam'aṅg'ānusārino vātā, assāso passāso… ayaṃ vuccati, rāhula, ajjhattikā vāyodhātu.
MN 50
yo mahāmeruno kūṭaṃ, vimokkhena aphassayi, vanaṃ pubbavidehānaṃ, ye ca bhūmisayā narā.
居住;棲息;存在於(常用於複合詞)
residing; dwelling; existing (in)
MN 62
yaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ vāyo vāyogataṃ upādinnaṃ, seyyath'idaṃ, uddhaṅ'gamā vātā, adhogamā vātā, kucchisayā vātā, koṭṭhāsayā vātā, aṅgam'aṅg'ānusārino vātā, assāso passāso… ayaṃ vuccati, rāhula, ajjhattikā vāyodhātu.
MN 50
yo mahāmeruno kūṭaṃ, vimokkhena aphassayi, vanaṃ pubbavidehānaṃ, ye ca bhūmisayā narā.
general
傍晚;黃昏;夜晚
evening; late in the day; nightfall
AN 4.198
kesamassulocako'pi hoti kesamassulocan'ānuyogam'anuyutto, ubbhaṭṭhako'pi hoti āsanappaṭikkhitto, ukkuṭiko'pi hoti ukkuṭikappadhānam'anuyutto, kaṇṭak'āpassayiko'pi hoti kaṇṭak'āpassaye seyyaṃ kappeti, sāyatatiyakam'pi udak'orohan'ānuyogam'anuyutto viharati.
Part of speech
adjective
Root
sī1臥;眠
general
睡眠的;躺臥的;休息的
sleeping; lying down; resting
Thag 15.2
sayaṃ samāhito nāgo, nisinno'pi samāhito, sabbattha saṃvuto nāgo, esā nāgassa sampadā.
Thag 16.10
udar'āvadehakaṃ bhutvā, sayant'uttānaseyyakā, kathaṃ vattenti paṭibuddhā, yā kathā satthugarahitā.
general
躺下;休息;睡覺
lies down; rests; sleeps
SN 4.13
na mandiyā sayāmi n'āpi kāveyyamatto, atthaṃ samecc'āham'apetasoko, eko vivitte sayan'āsanamhi, sayām'ahaṃ sabbabhūt'ānukampī.
MN 122
so sayati evaṃ maṃ sayantaṃ n'ābhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssavissantī'ti
sa
approximatevia inflected form sāya · instrumental singular / dative singular / ablative singular / genitive singular / locative singular
Part of speech
pronoun
general
自己的;自身的;個人的(反身代詞或形容詞,等同於梵語 sva 或巴利語 saka)
own; one’s own; self; personal (reflexive pronoun or adjective, equivalent to Sanskrit sva or Pali saka)
Dhp 240
ayasāva malaṃ samuṭṭhitaṃ, tat'uṭṭhāya tam'eva khādati, evaṃ atidhonacārinaṃ sāni, kammāni nayanti duggatiṃ.
Snp 4.13
parassa ce vambhayitena hīno, na koci dhammesu visesi assa, puthū hi aññassa vadanti dhammaṃ, nihīnato sam'hi daḷhaṃ vadānā.
general
寂靜;平靜;安寧;(煩惱的)止息
peace; calm; tranquillity; the stilling (of defilements)
Snp 4.14
niddaṃ na bahulīkareyya, jāgariyaṃ bhajeyya ātāpī, tandiṃ māyaṃ hassaṃ khiḍḍaṃ, methunaṃ vippajahe savibhūsaṃ.
Part of speech
verb
Root
sāy1嘗
general
品嚐;嘗味
tastes; savours
AN 4.122
tassa evaṃ hoti, mayaṃ kho pubbe agāriyabhūtā samānā… yaṃ icchāma taṃ sāyāma, yaṃ na icchāma na taṃ sāyāma, yaṃ icchāma taṃ pivāma, yaṃ na icchāma na taṃ pivāma
MN 18
evaṃ vutte āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca, seyyathā'pi, bhante, puriso jighacchādubbalyapareto madhupiṇḍikaṃ adhigaccheyya, so yato yato sāyeyya, labheth'eva sādurasaṃ asecanakaṃ
Found an error in the dictionary?