Pāli Dictionary

vaya

viprefixirootasuffix

Part of speech

noun · masculine

Root

i1行;來

Synonyms

Antonyms


doctrine

  • 衰滅;壞滅;消失;消散;損失;衰退;耗費

  • disintegration; decay; disappearance; dissolution; vanishing; loss; decline; expense

  • Snp 3.12

    etaṃ dukkhan'ti ñatvāna, mosadhammaṃ palokinaṃ, phussa phussa vayaṃ passaṃ, evaṃ tattha vijānati, vedanānaṃ khayā bhikkhu, nicchāto parinibbuto'ti.

  • MN 39

    so aparena samayena tamhā bandhan'āgārā mucceyya sotthinā abbhayena na c'assa kiñci bhogānaṃ vayo

general

  • 年齡;壽命;人生階段;年歲;青春;老年

  • age; lifespan; stage of life; period; youth; old age

  • AN 5.54

    idha, bhikkhave, bhikkhu daharo hoti yuvā susu kāḷakeso bhadrena yobbanena samannāgato paṭhamena vayasā.

  • Thag 1.118

    abhisatto'va nipatati, vayo rūpaṃ aññam'iva tath'eva santaṃ, tass'eva sato avippavasato, aññass'eva sarāmi attānan'ti.

vāya1

approximate

verootasuffix

Part of speech

noun · masculine

Root

1吹;吹拂


general

  • 織工;織布

  • weaver; weaving

vāya2

approximate

rootasuffix

Part of speech

noun · neuter


general

  • 風;空氣

  • wind; air

va

approximate

via inflected form vāya · dative singular

Part of speech

noun · masculine

Synonyms


general

  • 字母「v」;巴利語字母表中的第37個字母;齒唇半元音

  • the letter “v”; the 37th letter of the Pali alphabet; a dento-labial semi-vowel

vāyati1

approximate

vāyastemtisuffix

via inflected form vāya · 2nd person·imperative singular

Part of speech

verb


general

  • 吹;刮(風)

  • blows, as the wind

  • AN 3.35

    sītā, bhante, hem'antikā ratti, antar'aṭṭhako himapātasamayo, kharā gokaṇṭakahatā bhūmi, tanuko paṇṇasantharo, viraḷāni rukkhassa pattāni, sītāni kāsāyāni vatthāni, sīto ca verambho vāto vāyati.

  • 散發氣味;有氣味

  • smells; gives off an odour

  • Iti 76

    pūtimacchaṃ kus'aggena, yo naro upanayhati, kusā'pi pūti vāyanti, evaṃ bāl'ūpasevanā.

vāyas

approximate

rootassuffix

via inflected form vāya · nominative plural / ablative singular / vocative singular · plural

Part of speech

noun · masculine

Root

1吹;吹拂

Synonyms


cosmology

  • 風;空氣;風界(四大之一)

  • wind; air; the wind element (as one of the four great elements)

  • DN 22

    puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu imam'eva kāyaṃ yathāṭhitaṃ yathāpaṇihitaṃ dhātuso paccavekkhati atthi imasmiṃ kāye pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū'ti

  • MN 62

    yaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ vāyo vāyogataṃ upādinnaṃ, seyyath'idaṃ, uddhaṅ'gamā vātā, adhogamā vātā, kucchisayā vātā, koṭṭh'āsayā vātā, aṅgam'aṅg'ānusārino vātā, assāso passāso… ayaṃ vuccati, rāhula, ajjhattikā vāyodhātu.

vāyati2

approximate

via inflected form vāya · 2nd person·imperative singular

Part of speech

verb


general

  • 編織

  • weaves

Found an error in the dictionary?